BRATISLAVA. Šesťročné rómske dievča z Jarovníc žilo so svojou starou mamou a starým otcom, keď počas pandémie covidu-19 prvý raz zavreli jej školu.
Väčšine žiakov na Slovensku sa vtedy učitelia začali prihovárať cez videohovory a hodiny viedli cez rôzne aplikácie, do ktorých sa deti prihlasovali na notebookoch.
Žiačka však v dome svojej babky s dvoma miestnosťami na okraji obce nemala počítač, tablet ani prípojku na internet.
Zabezpečiť si ju nemohli, ani keby chceli, opisuje rodina v podanej žalobe.
Prípojka by domácnosť vyšla na 60 eur a za internet by museli každý mesiac platiť desať až dvanásť eur. Starí rodičia s mesačným príjmom dokopy 230 eur, ktorý tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevok za aktivačné práce, si to dovoliť nemohli.
Navyše, babka so skončenou základnou školou by dievčaťu s výučbou cez internet pomôcť ani nedokázala. Internet využívala len na mobilnom telefóne v jednoduchej chatovacej aplikácii.
Po roku od podania žaloby, že štát počas pandémie jej vnučku diskriminoval, keď jej nezabezpečil rovnaký prístup k vzdelávaniu, dal Okresný súd v Prešove rómskemu dievčaťu za pravdu. Zatiaľ neprávoplatne.
Súd rozhodol, že ministerstvo školstva svojimi rozhodnutiami porušilo zásadu rovného zaobchádzania a rómsku žiačku diskriminovalo v prístupe k vzdelaniu a k informáciám pre jej sociálny a etnický pôvod aj majetok.
Čo sa dočítate v článku:
- ako sudkyňa dospela k rozhodnutiu, že štát dieťa diskriminoval
- prečo je rozsudok výnimočný
- ako bude postupovať ministerstvo školstva, ktoré diskrimináciu pred súdom odmietlo
Sudkyňa Dominika Vitteková v rozhodnutí vysvetľuje, že nespochybňuje opatrenia, ktorými chcel štát chrániť životy a zdravie počas pandémie, keď k obmedzeniam pristupoval celý svet.
